Zdravim ťa Tibor, tak máme po sobotnom Oktagone tvoj duel s Altinom Zenunim nedopadol úspešne, čím to bude podľa teba, že si sa nedostal do toho zápasu ?
Ahoj, určite ma to veľmi mrzí premiéru som si takto nepredstavoval. Vizualizácia bola taká, že tam pôjdem rozbiť a urobím brutálny výkon a hovoril som aj každému, že životný výkon spravím a nakoniec sa to otočilo o 180 stupňov a urobil som možno životné sklamanie. Čo sa tam udialo je to, že pri nástupe som sa ešte cítil fantasticky super, nabudený a fokusovaný. A ako som bol v tej klietke, tak zrazu nejaká myšlienka mi prebehla hlavou a prišiel ten zlom, že som začal tuhnúť a bol som taký, že nedokážem zápasiť a nič robiť a mentálne som sa do toho nevedel dostať.
Atmosféru som si užíval, od toho štvrtka som si užíval všetko, lebo to bolo úžasne. Chyba bola to, že do môjho ôsmeho profesionálneho zápasu ešte sa mi to nikdy nestalo, že mentálne som sa nedostal do toho zápasu, hlava mi odišla ešte pred tým zápasom v klietke, čo ma najviac mrzelo. Vôbec to tak nebolo, že by mi na tom nezáležalo, veľmi mi na tom záležalo a samozrejme po zápas som to preplakal v šatni, lebo mrzelo ma to neskutočne a fakt som sa chcel predviesť.
Neviem, či si si mal možnosť spätne pozrieť zápas aj s komentárom Ondreja Novotneho, toho tvoj výkon dosť sklamal a označil ho za “amatérsky” ako reaguješ na tieto slová ?
Možnosť pozrieť spätne som si ešte nemal. Ja iba poviem áno, má pravdu, rešpektujem názor. Jasne zabolelo má to na srdiečku jak celý môj výkon, má nato dôvod, takže ja zase takto mu to nezazlievam. Verím tomu, že bol sklamaný rovnako ako ja. Aj moji tréneri boli sklamaný určite, ale každý profesionál urobí amatérsku chybu, z ktorej sa dokáže poučiť a ísť ďalej. A žiaľ teraz zažívam to moje kariérne dno, z ktorého sa snažím vyšplhať pomaličky a urobím všetko preto, aby som sa z toho dostal.
Vidíš to na pokračovanie v Oktagone po tomto zápase alebo si vieš predstaviť, že by si sa rozapasil trebárs v PML?
Teraz si dám chvíľku pauzu, oddýchnem si teraz. Lebo za mesiac som si dal 2 zápasy a dvakrát som robil aj váhu do 70-ky. Som aj otvorený PML úplne v pohode, ja by som bol veľmi rád. Pretože u mňa je dôležite to, aby som zápasil veľa a presne z týchto zápasov, čo mám sa viem posúvať ďalej, získavam tie skúsenosti a viem na čom pracovať. A verím tomu, že sa to aj uskutoční, lebo takto sme sa dohodli s trénermi, že September- Oktober fight.
Ešte ostanem pri sobotnom Oktagone, mal si možnosť vidieť aj iné zápasy, a ktorý výkon ťa najviac zaujal ?
Najviac ma zaujímal ešte výkon môjho tímového kolegu Tomaša Cigánika, čo predviedol brutálny výkon. Ďalej samozrejme hlavný zápas Robo Pukač, zaňho som bol strašne šťastný nato, aký som bol smutný po zápase a potom, keď som videl ako Robo vyhral sa mi nálada zlepšila. Lebo som mu to prial a viem akým zlým obdobím prechádzal. On je živý príklad toho presne, čo sa dá dosiahnuť, keď človek sa nevzdá napriek tomu, keď je na dne. A ešte má zaujímal Brito vs Lutterbach a Nazhand vs Faridun lebo toho Fariduna tiež poznám chodil trénovať do Spartakusu. Ale celkovo brutálna karta to bola.
Čo to pre teba znamená zápasiť v Oktagone, čakal si vôbec, že táto ponuka môže prísť tento rok ?
Ja som si minulý rok na Silvestra dal taký cieľ, že tento rok sa určite dostanem do Oktagonu, budem mať tam zápas a tento rok to padne . Tak splnilo sa to a som veľmi rád za takúto skúsenosť. Znamená to pre mňa veľa a je to neuveriteľné a keď som sa dozvedel, že tam budem mať zápas, tak som sa cítil šťastný a namotivovaný .
A ako vlastne si sa dostal do pozornosti Oktagonu, ako prebiehal váš prvý kontakt ?
Akurát som bol po zápase, čo som na Heroes Gate v Prahe a žiaľ aj ten zápas mi nevyšiel, lebo som veľmi chcel vyhrať ten zápas, až som napokon porazil samého seba. Nos som mal rozbitý, štichy v obočí, rebra má boleli aj kolená, bol som ubolený.
A potom mi volal Janko Hudák a spoločne sme prediskutovali môj výkon, a že do ďalšieho zápasu to bude lepšie a máme ponuku z Oktagonu, a že či urobím o 3-týždne sedemdesiatku. A ja nato, že Janko nič ma nebolí, nemám žiadne zranenie, zrazu všetko zmizlo, nastupoval som do gymu a išiel makať. Od toho zápasu na Heroes Gate som mal dva dni voľno a naskočil hneď do ďalšej prípravy. To bola ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť.
A na záver, je niekto komu by si chcel špeciálne poďakovať?
Mojej rodine, mojej milovanej priateľke, ktorá stále stojí pri mne a vraví mi, že pre ňu som stále víťaz, vidí iba ako makám a koľko musím obetovať aj času s ňou, keď musím odísť do tej Trnavy trénovať, ju nechám doma samu. 3 mesiace sme spolu neboli a ona to rešpektovala aj napriek tomu ma podporovalo a aj týmto jej chcem poďakovať, že je úžasná a lepšiu ženu na svete by som nevedel mať.
A posledné komu by som chcel poďakovať je celý team Spartakus Fight Gym. Nikdy by ma neodpísali a nikdy by sa mi neotočili chrbtom. Vďaka týmto ľudom, ktorých mám okolo seba sa snažím makať a zlepšovať. A vďaka patrí aj fanúšikom, ktorý sú verný a ma podporujú a určite aj sponzorom.