Ahoj Ykos ty si mal mať 30.11. zápas na turnaji PML 12 proti Petrovi Gabalovi, zápas sa však zrušil, vieš nám špecifikovať, čo sa stalo ?
Na zápas som sa veľmi tešil kvôli tomu, že som mal mať atraktívneho a skúseného súpera, ktorý bol aj v Oktagone a zápasil tam s dobrými súpermi z našej váhy, tak som to bral ako šancu nech môžem ukázať sa a dostať sa ďalej. Ale bohužiaľ zranil som koleno na tréningu v OFE, napokon to je najhoršie čoho sme sa báli, že mám odtrhnutý predný krížny väz .Teraz nejakých 3 až 6 mesiacov bude pre mňa obdobím regenerácie. A 4.12. má čaká operácia idem na plastiku, kde budú zašívať ten krížny väz .
Ako veľmi je to zranenie vážne, uvidíme ťa v zápase ešte do konca roka ?
Bohužiaľ ten typ zranenia ako predný krížny väz trvá proste dosť dlho na rehabilitáciu atď. Takže do konca roka nebudem môcť ukázať sa v zápase, ale v budúcom roku dúfam, že čo najskôr budem môcť vás tešiť svojimi zápasmi.
Vieš nám aj prezradiť nejaké tvoje ďalšie plány, kde ťa diváci môžu vidieť najbližšie?
Môj ďalší focus celý bude na mojom zranení, lebo mám cieľ vrátiť sa čím skôr a ešte silnejší a tvrdší. Je to ťažký test pre mňa, po mentálnej stránke, pretože roky idú a nechcel by som strácať čas, ale bohužiaľ toto som nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť
Do profesionálneho mma si vstúpil pred necelým rokom, ako si sa udomácnil v tejto disciplíne a ako vnímaš svoj proges?
Pravdou je aj to, že trénujem celý život v rôznych disciplínach a už dlhšiu dobu trénujem mma, áno mal som pauzu od zápasenia,ale vždy som bol v tom, či už ako tréner s profesionálnymi športovcami, aj sám som v tréningovom procese. Od toho času, čo som vstúpil do OFY sa určite cítim, že zlepšujem sa a nachádzam sa v tých svojich najlepších a najsilnejších rokoch. Bohužiaľ brzdia ma takéto zranenia, je to proste časť toho športu a to k tomu patrí.
V mma to máš 3:0, čo si myslíš, že je za tým, že si stále neporazený?
Ja myslím, že stojí za tým to, že môj čas na prehru ešte neprišiel, ja úprimne si nemyslím, že existuje niekto neporaziteľný a myslím si, že na každú silu je protisila. Čo sa týka mňa robím všetko, verím vo svoje schopnosti a tvrdú prácu a verím, že spravím všetko pre tú výhru a keď príde čas na prehru a stane sa to, ja som pripravený to prijať ako chlap a ísť ďalej. V živote sú oveľa dôležitejšie veci ako prehra alebo výhra v športe.
Tvojou hlavnou v úlohe v OFE, je aj to, že si tréner, na ktorého svojho zverenca alebo úspech v doterajšej trénerskej kariére, ktorý sa ti podaril si najviac hrdý?
Hrdý som na každého s kým som spolupracoval v OFE, či už to bol profesionálny športovec alebo moji sukromkári, amatéri mám radosť z každého kto sa zlepšuje. Mám radosť, že ľudia majú z toho radosť a hrdý som na spoločný team OFA a každého kto nám pomáha a s kým spolupracujem a zlepšujeme sa.
V OFE a na Slovensku si už nejaký čas, cítiš sa tu už viac ako doma ?
Som tu už 5 rokov a nemyslím, že bolo obdobie že počas tých 5 rokov som sa cítil nejak zle a že nie som tu doma. Cítim sa tu v poriadku, mám tu kamarátov, ktorý sú pre mňa blízky a pomáhajú mi v ťažkých momentoch. A áno Slovensko a OFA sa mi stali menším domovom.
A na záver nejaký odkaz pre fanúšikov?
Treba snívať, veriť a ísť po svoj cieľ ak by to vyzeralo ťažko alebo že to nie je možné vôbec aj koľkokrát by sa nedarilo a nevyšlo to na prvý alebo druhýkrát treba veriť svojim snom a ísť po nich. Myslím, že všetko je možné v tom svete keď človek úprimne a celým srdcom chce.