Zdravím ťa Daniel, ako sa momentálne máš ?
Je piatok, už je to týždeň od toho zápasu, takže už je to zase o kúsok lepšie, čo sa týka fyzického stavu tak to je tak nejak v pohode, pretože samozrejme už trénujem, ja vždy si nedávam dlhé pauzy po zápase ešte, keď som naštvaný, že som prehral takto blbo od utorka sa už tak nejako hýbem a skúšam zase sa posúvať niekde ďalej, čo sa týka fyzického stavu tak mám pár šrámov po tom zápase, nič hrozného, mal som hrčku za uchom, ako som počas tej prvej prestrelky hneď dostal za ucho a necítil som 3 dni predné zubý ale tie začianajú obrnavať tie prvé dva , ale to si sadne, ako som dostal koleno do úst, tak mám nejaký otras toho nervu, tam v tých ústach, to už som pár krát mal, takže to si myslím, že sa to vyrovná behom ďalšieho týždňa, žeby to malo byť v pohode. Inak najväčší šrám pre mňa je šrám na duši , psychický sa ako s tým furt vyrovnávam, pretože mňa to serie, mrzí, som naštvaný, kyslý, proste bohužiaľ teraz je takéto debilné obdobie , kde si proste tie sračky musíš vyžrať, keď sa niečo takéto stane.
Ako by si sa predstavil divákom, ktorý ťa nepoznajú ?
Tak tí ľudia, čo ma nepoznajú, tak volám sa Daniel vesničan Vítovec to vesničan je taká moja ringová prezývka, ktorá vznikla na jednom z prvých tréningov, keď som prišiel do Prahy a Petr Macháček ma tak pomenoval a už mi to tak ostalo a než by som si to nejako pripúšťal že tu prezývku mám , už sa to so mnou tiahne celú kariéru, takže už som si na ňu zvykol a mám ju aj rád a proste ju používam ako ringové meno. Ak by som sa mal predstaviť z bojovej stránky, tak som zápasník Hanuman Gymu Praha, zápasím v thajskom boxe, K-1, kickboxe aj v klasickom boxe, mal som zápasiť aj napríklad v Oktagon v Undeground pravidlách , ale to bolo len chvíľkové, pretože nič čo sa týka zemi ma neláka, takže zatiaľ sa tam vôbec nechystám a ani nechcem na tu zem, takže som stand-up fighter. Čo sa týka zápasov, tak mám ich na svojom konte 95 zápasov z toho 64 vyhraných, 2 remízy a 29 prehier. Čo sa týka nejakých titulov a mojích dosiahnutých výsledkov, tak som napríklad v amatéroch dvojnásobný majster ČR v thajskom boxe, potom som dvojnásobný ČR v kickboxe aj v lowkicku , mám aj nejaké medaile z amatérskych turnajov, veľa už ani neviem koľko a medzi nejaké lepšie výsledky v amatéroch, tak patrí napríklad, že som víťaz Európskeho poháru IFMA v thajskom boxe a ešte aj víťaz Európskeho pohára WAKO v K-1, čo boli fakt dva turnaje na úrovni, ktoré sa mi podarilo vyhrať. Potom som profesionálny medzinárodný majster ČR vo WAKO a reprezentant v thajskom boxe a kickboxe, čo som bol a teraz som profi zápasník.
Absolvoval si zápas na Enfusion a dokonca titulový, tvojím súperom bol Thian De vries, zápas napokon nedopadol úspešne, ako sa nato pozeráš s odstupom dní ?
Zápas prebehol na Enfusion v Holandsku v Alkmaare, zápas s odstupom času by som zhodnotil, že matka šťastena ostala tu v Česku, pretože tam sa mi to posralo úplne všetko a samozrejme sa nechcem nato vyhovárať a samozrejme najväčšiu zradu vidím u seba v hlave, že som nedodržal zápasový plán, neudržal som nervy a neudržal som stratégiu na uzde a všetko sa to zrátalo, a aby som povedal ako som sa k tomu zápasu dostal a ako vzniklo a tak. Vlastne tento rok sa mi celkom nedarilo, čo sa týka športovej kariéry, lebo som mal dve väčšie zranenia, furt som sa hrabal v nejakých ponukách, zápasoch a tak tento rok je pre mňa asi najhorší z celej mojej kariéry, ktorá trvá prví zápas som mal keď mi bolo necelých 18 rokov a teraz mi je 35 tak povedzme že nejakých cca 17 rokov kariéry som v tom a teraz som sa vlastne vracal po zranení nohy, keď som dostal v tréningu dostal blbe koleno bez chrániča a roztrhlo mi to vlastne hlavný stehnový väz a vytvorila sa mi tam vlastne taká diera, ktorú klasicky ja som nato hrozne debil si vravím v poriadku nechaj to tak to troška bolí, takže som to nechal byť, začal som kopať menej a menej, prestal som kopať ľavou nohou, kopal som pravou, potom som prestal kopať oboma, už som len boxoval no a potom bol problém, už aj chodiť, takže ma dostali k doktorke, ktorá zistila na sone, že mám dieru naplnenú tekutinou v tom hlavnom stehennom svale, ktorá bola väčšia ako ta pingpongová loptička, takže som sa s tým liečil a dával dohromady a trénoval som celú dobu, ja trénujem so všetkými možnými zraneniami, vždy to ide, vždy kto chce tak si nájde cestu. Takže ja nech už mám barle alebo zlomenú ruku, tak vždy sa nejako dá trénovať, ale to som trošku odbočil, takže potom som nejakým spôsobom trénoval napríklad 14 dní alebo 3 týždne, už som akoby začal používať aktívne nohy a potom v utorok poobede zvoní mi telefón, tak pozerám, že mi volá Ondrej “Spejbl” Hutník bývaly môj stávovej kolega kamarát sa dá povedať a taká modla pre stand-up fighterov, ktorí začínali v tej staršej dobe ako som začínal ja, no a vlastne mi ponúkol tento zápas, ponuka bola taká, že má proste pre mňa zápas na Enfusion v Holandsku, ale že to je túto sobotu, a že to je o titul majstra sveta Enfusion, a že to je pre áčkového fightera v nejakej výkonnosti, a že to zháňa ,že niekto vypadol, a že nikto to nechce, že nikto s tým súperom ísť nechce aťď. Nech sa nato pozriem s Macháčekom a nech mu dáme vedieť, že im pošle moju ponuku ako fight card, čo som zač, či by to chceli aj oni, tak ja som položil telefón zavolal som Petrovi Macháčekovi povedal som mu meno súpera nech sa pozrie, pretože ja som zase na toto troška debil, pretože ja nerád študujem súpera. Viem, že ma zato väčšina ľudí odsúdi povie, že som amatér nie profík, ale áno ja si pozriem 1-2 zápasy, ale neštudujem to až tak, viem napríklad, že mám viac kopať, takže sme to s Petrom trochu skonzultovali hneď po telefóne, on že sa nato pozrie, tak mi potom za nejakú dobu volal, že by to skúsil, že by do toho išiel a buď alebo takže som volal späť Spejblovi, aby som to potvrdil, Holanďanom som sa tak isto páčil, takže sme to potvrdili, tak už len ostávalo urobiť váhu, skúsiť pár vecí na tréningu a ísť do toho. Takže vlastne ja som mal nejakých 92 alebo 92,5 kg a bolo to v 88, takže som vlastne v utorok k večeru začal s tou váhou hýbať nejakým spôsobom som to potom proste urobil, zhodil som to a vo štvrtok večer som tu váhu dorobil, aby som mal 88 a išiel som si ľahnúť na 2-3 hodinky a potom som sa presunul zo Šumavy pretože som z Nýrska a dochadzám do Prahy furt trenovať,tak som sa premiestnil do Prahy tam som nasadol k Petrovi do auta a vlastne nejakých 9 hodín a 30 minút sme išli do Holandska, takže samozrejme nejesť, nepiť, ale to každý fighter, ktorý zápasí, tak to pozná a boli sme v Holandsku, tam som sa zvážil, potom kontrola u doktora atď., a potom sme sa ubytovali a boli sme tam. V deň fightu taká klasika ráno raňajky, potom sme sa išli trošku rozhýbať na hotely nebol žiadny plac, vonku mordor, bol hnus, pršalo, tak isto nešlo takže sme sa vrátili do postele rozhýbali sme sa, potom trošku ľahký tréning na hotelu, potom sme čakali a išli sme do haly a potom tam už sa začalo všetko srať, blbo som sa najedol v reštaurácií, boli blbé jedlá, tak som radšej nejedol, radšej furt som si vravel všetko zlé je k niečomu dobré, takže sa to vygraduje večer no a bohužiaľ tam bolo tejpovanie atď. a z ničoho nič, že je nejaký hromadný nástup, no proste som sa nestihol poriadne rozcvičiť, ešte sme tam mali nejakého chlapca od nás v 70 kg, tomu samozrejme dali hneď zápas predo mnou, takže Peter samozrejme utekal hneď s ním na zápas, takže som sa nemohol rozcvičiť, rozlapovať proste potom tam nejaký Holanďania na mňa pozerali, že ma odlapuju, takže hrozné som si tam dvakrát buchol do lapy a povedal, že dobré nech na to serú, že tam budem boxovať do steny, no a prišlo na zápas , kde ma proste 10 minút pred zápasom nezmyselne stiahli do nejakého backstage, kde bohužiaľ som bol sám, pretože Peter tam bol na tom zápase s tým naším chlapcom a tým pádom, že to bolo na rýchlo, tak sa nám nepodarilo zobrať viac ľudí z nášho teamu. Takže som v tom backstage bol ja a držal som si tam uterák a ten frajer tam mal so sebou 8 členný team, tak sa naňho pozerám a si vravím ty vole to bude sranda, ale nechcem sa nato vyhovárať stálo sa mi to už viac krát za kariéru, a keď si nastavený dobre v hlave, tak sa ti nič nestane , ale tým že sme vedel že ten fighter je fakt dobrý, až teraz s odstupom času po zápase som zistil, že jeho posledných 17 zápasov boli vyhraných, z toho 15 k.o väčšina v prvom kole, takže tá naša stratégia neviem, či by nejakým spôsobom fungovala. Pretože prvotnú stratégiu sme mali, že dve kola do seba nechám biť, že za ním bude liezť, tak ako ja väčšinou zápasím tlak mi vravíme tlak a bomby, že pôjdem dopredu ale bez tých bômb budem podkopávať pod tými údermi, ale mne to v tú chvíľu prišlo ako blbý nápad, keď som videl, aké frajer ma bomby, že väčšina zápasov končí v prvom kole, tak som neudržal tú psychiku , ale hneď keď to začalo od štartu, tak som do toho išiel na 100% a proste to nevyšlo, hneď som vletel do prestrelky, dostal som nejakú ranu za ucho, zahulil som ako krava na osem som bol pripravený , dobre potom zase nejaká výmenná, tam mi uletela noha a hneď ako som vstal tak frajer sa rozbehol z 2 metrov a preskočil nožkové koleno do tváre, ktorým ma posadil na zadok, zase som vstal na osem , ale rozhodca to nepustil ďalej a moja titulová výzva bola v riti, hneď jak to prišlo, tak to aj odišlo .
Napriek tomu je to za mňa ohromný úspech, zobrať zápas po zranení a s krátkym časom na prípravu myslíš, že aj tieto faktory ovplyvnili tvoj výkon ?
Nechcem to zvaľovať na tieto faktory, že som to zobral 3 dní pred zápasom, že som musel chudnúť, a že som ešte nebol rozkopaný, a že som nebol v tom drive zápasovom, že som dlho nezápasil atď., nechcem to tomu pripisovať, pretože tá hlava urobí dosť veľa a si myslím, že sa dá od zápasiť skvele a vyhrať aj z nejakej bežnej prípravy, ja som takto od zápasil jeden rok som napríklad urobil 16 zápasov a bolo to iba o tom, že som bol dobre nastavený a proste som makal, napríklad mi zavolali v pondelok, oznámili v piatok zápas, ja som v piatok od zápasil a oni mi ponúkli ďalší zápas, hneď napríklad v utorok, že som urobil 2-3 zápasy za týždeň a išlo to. Takže ako dobre nejaké faktory tam boli , ale najväčší faktor bol proste, že som to neustál všetko ten tlak, to čakanie v hlave ťažko povedať, keby som vydržal tie dve kola čakať, či by ma môj súper nerozkopal, nohy tými calf kickami, ktorými ukončil posledný zápas, ktorý ja som videl, a ktorý mi Macháček pustil, v tom zápase frajer rozkopal dosť dobrému fighterovi nohu tými calf kickami, ja som za tú chvíľku dostal dva a nechcel by som to dostávať 5 kôl, takže ťažko povedať, nechcem nad tým rozmýšľať, pretože na keby sa nehrá, bol som tam, dostal som na hubu, posral som to, som dement, mal som to skúsiť inak, ale už to je za mnou, zabíjať sa kvôli tomu nebudem. Samozrejme má to štve, chcel by som ten titul majstra sveta Enfusion, ja sa tak potom tomu vždy smejem, že ja ten fightlife nemám nastavený na šťastenu, takže dosť vecí si vyžieram, takže to musím brať, že je to súčasť tej mojej bojovej cesty.
Bol tento zápas tvoj najväčší v kariére prípadne, čo považuješ za svoj zatiaľ najväčší úspech?
Určite to bol jeden z najväčších zápasov mojich, pretože som si ako za tie 3 dni neužil, ako ani nejaké tie veci okolo toho, ktorý mi ako ani nevedia, nejaká pozornosť médií a tie vecí, ja tým že som chlapec z dediny, tak si na tie veci nepotrpím, tak asi to bol jeden z najväčších fightov a možností pre mňa a ešte jeden taký podobný zápas som mal minulý rok, keď mi ponúkli zápas 15 hodín pred zápasom jednalo sa tak isto o titul majstra sveta WKU v Nemecku, kde mali všetko dohodnuté napríklad 2 mesiace dopredu súper z nekadiaľ z trantarie ani neviem a bohužiaľ mu neodletelo lietadlo to bolo pre ich chlapca STEKO Fightu, kde ma docela dobrú zakladňu dobrý team a proste si pre tých svojich chlapcov stavia tie zápasy ako dobre vypočitavo atď túto tému už rozoberať nebudem a dobre vo štvrtok popoludní alebo k večeru sme to dohodli som zobral zápas a v piatok vlastne ráno som tam išiel a večer odzápasil a to bolo vlastne v príprave keď som sa pripravoval vlastne na boxersky zápas , takže som tak isto mesiac nekopal, ale boxoval a bolo to v k-1 a ešte o dve váhovky vyššie než chodím bola to 93, ale proste pre mňa výzva aj peniaze tam zohrali rolu, ale nie sú to žiadne svetové peniaze, pretože v tom stand-up tých peňazí tam nie je toľko ako teraz v mma, ale som to zobral a pobil som sa tam až do konca, zápas bol 5×3 a bola to fakt bitka, ja som zahúlil, on zahúlil, bola to poriadna mastenica, prehral som však na body, ale právom on tam viac bodoval a proste ten titul toho majstra sveta ostal doma a takéto veci s tými titulmi ja mám .
Ako sú tvoje ďalšie plány po tomto zápase ?
Ďalšie plány, tak som 1 týždeň po zápase, nič podpísaného nemám, žiadnu zmluvu tak isto nikde podpísanú nemám a budem čakať čo príde, či príde ako klasicky nejaká rýchla ponuka alebo niečo ako ma byť, že budem vedieť dva mesiace dopredu, že mám zápas, ja proste trénujem vždy, ja som si zvykol, že to je súčasť môjho života a môjho ja, takže ja som schopný, že napriek tomu, že nemám vyhliadnutý žiaden zápas, tak 10 tréningov za týždeň si urobím .
Momentálne ja na trhu aj organizácia RFA, ktorá dáva šancu práve aj postojarským zápasom, zaujímal by ťa zápas aj v tejto organizácií ?
Nejaké jednania s touto organizáciou sme už mali, ale napokon zápas nedopadol, ale veľmi rád by som do tejto organizácie išiel páči sa mi čo robí RFA tie ich turnaje.
Je tu záver a ja ti dávam možnosť odkázať niečo, či už fanúšikom alebo hejterom
Veľa ľudí ma ani nepozná, tu na tí ľudia z Plzenského kraja vedia, že tu na Šumave je nejaký blázon, ktorý 3-krát do týždňa dochádza do Prahy, trénuje tu na po lese a teraz už aj v novej telocvični tu na v Nýrsku , kde otvoril gym Spartak kickboxing, kde môžem pracovať aj super tréningové podmienky tu mám, takže som tu na , ale tým že nie som na tie veľko hubé reči a výzvy tak na tých sociálnych sieťach som tak aktívny, akože skôr, že musím než že chcem , ale kto do tej bojovej scény postojovej nejako pozerá, tak asi viem kto som alebo ma niekde videl s Petrom Macháčkom alebo inými mojími trénermi a asi by bolo fajn keby som ich spomenul, tak môj hlavný tréner je Peter Macháček, potom môj druhý kondičný a psychický tréner a človek, ktorého mám rád tak je Daniel Hejret, potom na klasicky box chodím k Miťovi Soukupovi a občas chodím aj k bývalému trénerovi z Hanuman Gymu Zoranovi Pešic, tak isto na box a ktorého ste mohli teraz vidieť, že funguje tak isto aj v Spejbl Gyme.